Je 4 dňový pracovný týždeň aktuálny trend alebo vízia budúcnosti
Firmy, ktoré zaviedli 4 dňový pracovný týždeň, dosiahli pozoruhodné výsledky. Môže však malá firma súťažiť s veľkými korporáciami v snahe vybudovať si atraktívnu zamestnaneckú značku? Môže! Mali by sa však naučiť urobiť zo svojej “nevýhody” výhodu. A mať odvahu naskočiť na nové trendy.
Ak stojíte na čele malej firmy, možno si niekedy zúfate pri pohľade na pracovné ponuky veľkých hráčov, ktorí lovia zamestnancov v rovnakom rybníku ako vy. Je fakt, že malé firmy často nedokážu konkurovať výškou platov či ponukou benefitov. Nemajú ani výhodu spontánnej znalosti značky, ktorá pomáha veľkým brandom.
Na druhej strane sú malé firmy oveľa flexibilnejšie. Na ich čele nestojí skupina senior manažérov, nezodpovedajú sa správnej rade. Riadi ich jeden alebo dvaja majitelia, ktorí sú vo svojom rozhodovaní oveľa flexibilnejší, ako top manažéri v korporátoch.
Vďaka tomu môžu oveľa rýchlejšie naskočiť na nové trendy. Ponúknuť zamestnancom výhody, ku ktorým sa v korporátoch ešte mnoho rokov nedopracujú. A podporiť svoj brand inovatívneho zamestnávateľa, ktorému záleží na ľuďoch a zdravej firemnej kultúre. Presne takýmto trendom je 4-dňový pracovný týždeň.
Čo je štvordňový pracovný týždeň?
4-dňový pracovný týždeň, známy aj pod skratkou 100:80:100 je model, pri ktorom zamestnávateľ dáva zamestnancom 100% platu za 80% odpracovaného času, avšak pod podmienkou, že dosiahnu rovnakú produktivitu, ako pri 5-dňovom pracovnom týždni.
Model skráteného pracovného týždňa je postavený na 2 faktoch:
- Pri väčšine pozícií na dnešnom trhu práce je ťažké presne odmerať ich produktivitu. A tak sa ako náhrada za meranie produktivity začalo používať meranie odpracovaného času. Odpracovaný čas je však často slabým indikátorom skutočnej produktivity. Výskumy opakovane potvrdili, že zamestnanci nie sú produktívni počas celých 8 hodín svojej pracovnej doby.
- Nové technológie za posledných 100 rokov násobne zvýšili rýchlosť komunikácie a tým aj pracovné tempo. Zároveň zotreli hranicu medzi prácou a súkromím. Čoraz viac zamestnancov reaguje na pracovné e-maily aj po príchode domov. Dôsledkom toho je zhoršovanie rovnováhy medzi prácou a súkromím, zvyšovanie miery stresu a s ním súvisiacich zdravotných problémov.
Tieto fakty vedú rastúci počet firiem v zahraničí k tomu, aby zaviedli vo svojich firmách 4-dňový pracovný týždeň. Ich úsilie je pod drobnohľadom výskumníkov, ktorí dlhodobo poukazovali na to, že zlepšenie rovnováhy a celkovej životnej pohody zamestnancov bude mať pozitívny vplyv na ich produktivitu.
Aký vplyv by mohlo mať skrátenie pracovného času?
Výsledky vo firmách so 4-dňovým pracovným týždňom im dávajú za pravdu. Zavedenie skráteného týždňa viedlo k zlepšeniu všetkých parametrov wellbeingu a zároveň si firmy, ktoré skrátený týždeň zaviedli, zachovali alebo zlepšili svoje hospodárske výsledky.
Zlepšenie hospodárskych výsledkov spoločnosti vo veľkej miere pripisovali zlepšenému náboru zamestnancov. Vďaka zavedeniu 4-dňového týždňa dokázali obsadzovať novovznikajúce pozície oveľa rýchlejšie a tým zabezpečiť potrebný rast firmy.
A tu sa vraciame na začiatok príbehu:
- 4-dňový týždeň je benefit, ktorý veľké spoločnosti ešte niekoľko rokov nezavedú, lebo na zavedenie takejto radikálnej zmeny potrebujú súhlas vo viacerých úrovniach riadenia.
- Zároveň je to benefit, ktorý firme prináša vyššiu produktivitu vďaka zlepšeniu životnej pohody zamestnancov.
- A do tretice je to benefit, ktorý firmu prakticky nič nestojí, ale pre zamestnancov má veľkú finančnú hodnotu. Na otázku, aké navýšenie platu by museli dostať, aby išli pracovať do firmy, ktorá má 5-dňový pracovný týždeň, zamestnanci firiem so zavedeným 4-dňovým týždňom odpovedali nasledovne:
Ako si zamestnanci cenia 4-dňový pracovný týždeň?
Výsledky výskumu ukázali, že voľno uprostred týždňa má rovnako pozitívny vplyv na wellbeing zamestnancov ako voľno v pondelok či piatok. Navyše, v prípadoch týchto firiem prinieslo zavedenie skráteného týždňa aj dodatočný benefit v podobe upskillingu, zvyšovania kvalifikácie, zamestnancov a zabezpečení lepšej zastupiteľnosti.
Spoločnosti svoju skúsenosť so skráteným týždňom hodnotili jednoznačne pozitívne a drvivá väčšina chce v tomto modeli pokračovať.
Keďže v nevýrobnej sfére je veľmi ťažké zadefinovať, čo presne produktivita znamená, výskumníci sa zamerali na hospodárske výsledky firiem. Na ošetrenie sezónnosti sa okrem zmeny výnosov spoločnosti počas testovania používalo aj medziročné porovnanie. Oba parametre ukázali nárast (medziročne takmer o 38%), čo spoločnosti vo veľkej miere pripisovali zlepšenému náboru zamestnancov. Vďaka zavedeniu 4-dňového týždňa dokázali obsadzovať pozície oveľa rýchlejšie a tým zabezpečiť potrebný rast firmy.
Na čo si treba dať pozor, keď chcete zaviesť skrátený pracovný týždeň?
Kým sa rozhodnete vrhnúť do zavádzania 4-dňového týždňa vo vašej firme, je potrebné uvedomiť si niekoľko vecí:
-
4-dňový týždeň nie je riešenie na každý problém
Skutočnosť, že spoločnosti, ktoré zaviedli skrátený týždeň, dosiahli pozoruhodné výsledky neznamená, že rovnaké výsledky by dosiahla ľubovoľná spoločnosť, ktorá by 4-dňový týždeň zaviedla. Tieto spoločnosti viedli lídri a manažérske tímy, ktoré verili v úzky vzťah medzi wellbeingom zamestnancov a ich produktivitou. V niektorých prípadoch to boli lídri, ktorí na vlastnej koži zažili problém s vyhorením alebo zdravotné či psychické problémy spôsobené prepracovaním.
Zároveň to boli spoločnosti so zdravou firemnou kultúrou a vysokou úrovňou angažovanosti zamestnancov. 4-dňový týždeň nie je náplasťou na iné problémy, ktoré vo firme existujú.
-
Nerobte to kvôli marketingu
Primárnym dôvodom na zavádzanie skráteného týždňa má byť snaha zlepšiť wellbeing a produktivitu zamestnancov. Zlepšenie zamestnávateľského brandu je dôležitý, ale vedľajší efekt. Pokiaľ budete zavádzať skrátený týždeň len s úmyslom zatraktívniť svoju firmu, nebudete sa pri zavádzaní sústrediť na veci, ktoré sú pre úspech kľúčové – a to je práve hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť rovnakú produktivitu za kratší čas.
-
Dôvera hore, realizácia zdola
Nevyhnutnou podmienkou pre úspech štvordňového týždňa je jednoznačná podpora na úrovni top manažmentu. To je aj dôvod, prečo medzi „first movers“ vidíme prevahu malých spoločností.
Akonáhle vedenie firmy dosiahne zhodu a podporuje pilotný test skráteného týždňa vo firme, je nevyhnutné nechať hľadanie konkrétnych riešení ako zvýšiť efektivitu na samotných zamestnancov. Práve preto je nevyhnutnou podmienkou úspechu vysoká úroveň angažovanosti a dôvery v tíme.
Vo firme, ktorá takúto kultúru má, príjmu zamestnanci 4-dňový týždeň ako intelektuálnu výzvu a prídu s nápadmi, ktoré povedú k zefektívneniu práce a často aj k ďalšiemu zlepšeniu vzťahov a dôvery.
V prípade nedostatočnej dôvery budú zamestnanci skeptickí, budú hľadať “v čom je háčik” a svojim prístupom odsúdia iniciatívu na neúspech.
Zdroje:
- Assessing global trials of reduced work time with no reduction in pay
- https://www.4dayweek.com/us-ireland-results
